Pred tridsiatimi rokmi, 15. februára 1991, sa stala, v dejinách Európy pomerne neobvyklá, udalosť. V Maďarskom mestečku Visegrád sa stretli prezident vtedajšieho Československa, Poľska a Maďarska, aby sa dohodli na spoločnom postupe a vzájomnej pomoci pri integrácii týchto štátov do Európskych spoločenstiev. Symbolicky tak nadviazali na stretnutie troch panovníkov na tom istom mieste v roku 1335.

Pripomeňme si, že sa tak stalo v čase, kedy zúrila v štátoch bývalej Juhoslávie brutálna vojna a za krvavých etnických konfliktov sa rozpadal Sovietsky zväz. Mnohí takýto osud predpovedali aj nášmu stredoeurópskemu priestoru, ktorý mal za sebou tiež minulosť plnú národnostnej nenávisti a nevyriešených historických tráum. 

V tejto náročnej dobe naše národy ukázali svoju vyspelosť a dokázali odhodiť vzájomné rozpory v mene spoločného dobra. 

Slováci, Česi, Maďari a Poliaci sú veľmi úzko prepojení nielen dejinami, kultúrou, ale aj kresťanskou vierou. Svätci ako sv. Cyril a Metod, sv. Vojtech, sv. Štefan a ďalší pôsobili a sú uctievaní v dvoch, troch, či rovno vo všetkých štyroch krajinách. Slovák sa môže cítiť ako doma v kostole v Zakopanom, vo velehradskej bazilike, ako aj v katedrále v Ostrihome. Všade rovnaká tradícia, rovnakí svätci, rovnaká umelecká výzdoba.  

Všetky štyri národy mali aj svojich hrdinov kresťanského protikomunistického odboja. Len námatkovo: mučedníci Anton Tunega, Jozef Púčik a Eduard Tesár, ktorých výročie popravy si čoskoro pripomenieme. Zavraždený kňaz Josef Toufar. Nezlomní kardináli Mindszenty a Wyszinsky a mnoho mnoho ďalších…  

Asi nie je náhodou, že aj všetci traja zakladatelia vyšehradskej iniciatívy boli tak, či onak prepojení s kresťanstvom. Lech Walesa mal hlboký vzťah k Panne Márii Czestochowskej, József Antall bránil v politike kresťanské princípy a Václav Havel urobil veľa pre spojenie občianskeho a kresťanského disentu v Československu, bez čoho by boli opozičné sily v čase Novembra oveľa slabšie a roztrieštenejšie. 

Bol by som veľmi rád, ak by aj súčasná V4 nadviazala na tieto tradície a bola nositeľkou našej spoločnej identity a záujmov ako v rámci Európskej únie, tak aj dovnútra. Aby sme sa neozývali len v ad hoc situáciách, ale systematicky pracovali na témach a oblastiach, ktoré sú dôležité pre všetky štyri štáty a ich občanov. Súčasnosť aj budúcnosť pred nás stavia množstvo nových výziev. Môžeme spoločne tlačiť na viac financií z prostriedkov EÚ do digitalizácie, energetiky, vzdelávania, cestnej a železničnej infraštruktúry. Môžeme byť silnou protiváhou voči tlaku veľkých krajín na zriadenie fiškálnej únie, ktorá by masívne poškodila naše malé a stredné podniky…tém je skutočne veľa. 

Verím, že keď budeme o ďalších 30 rokov bilancovať vyšehradskú spoluprácu, budeme môcť povedať, že má čo ponúknuť a jej zakladatelia by boli na ňu hrdí.

Aj preto sme spoločne s kolegyňou a kolegami z Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente vydali toto vyhlásenie: 

S úctou si pripomíname 30 rokov vyšehradskej spolupráce ako výraz
vzájomného úsilia našich krajín pre demokratický rozvoj, bezpečnosť a
stabilitu stredoeurópskeho regiónu. Význam tejto spolupráce pre občanov
narástol s prehlbujúcimi sa väzbami našich krajín v rámci európskej
integrácie. Vyšehradská spolupráca umožnila ochranu stredoeurópskych
záujmov v rôznych oblastiach a je dôležitá pre budúcnosť Európy.

Záleží nám na dobrých susedských vzťahoch a aj na pokračujúcej
vyšehradskej spolupráci, ktorá musí byť založená na spoločných hodnotách
a rešpektovaní princípov a pravidiel, obsiahnutých v európskych
zmluvách. Zdôrazňujeme dodržiavanie princípov právneho štátu a aj
dodržiavanie princípu subsidiarity, osobitne v kultúrno-etických témach.

Naše krajiny boli vždy súčasťou civilizácie založenej na rovnakých
kultúrnych a intelektuálnych hodnotách so spoločnými kresťanskými
koreňmi a v ich uchovaní a posilnení je aj budúcnosť stredoeurópskeho
regiónu. Zažili sme spolu totalitné režimy 20.storočia a na toto
dedičstvo pamätáme pri rozhodovaní o našej budúcnosti. Na základe našich
vlastných historických skúseností sme presvedčení, že krajiny
Vyšehradskej štvorky sú schopné výrazne uľahčiť budúcnosť celej
európskej spolupráce. Vo funkčnej vyšehradskej spolupráci je dobrý
základ pre pokračovanie európskej integrácie a zlepšovanie života našich
občanov.



Ivan Štefanec
Michaela Šojdrová
Jan Olbrycht
Gyorgy Holvenyi