Po návšteve pápeža Františka sú dojmy z tejto udalosti stále silné. A verím, že ani časom nezoslabnú.
Stále je mnoho pozitívnych emócií, ale žiaľ, aj veľa nenávisti medzi tými, ktorí sa snažia z viery urobiť nástroj na presadzovanie svojich politických cieľov a osoba súčasného pápeža a ďalší cirkevní hierarchovia im v tom akosi prekážajú.
Chcel by som sa dotknúť jedného aspektu pápežovej cesty, alebo ako sám povedal, púte na Slovensko. Ten ostal menej povšimnutý, ale pre Slovensko je veľmi významný a možno obohatí aj samotného Svätého Otca. Na našom malom území mal možnosť opäť prežiť takmer celé dejiny kresťanstva, so všetkými víťazstvami aj tragickými momentami. Symbolicky sme tak opäť ukázali, že sme skutočne centrom Európy a krajinou, ktorú formovali rôzne kultúry a vierovyznania a kde došlo po stáročiach sporov k skutočnému zmiereniu a odpusteniu.
Hneď v prvý deň návštevy sa stretol s predstaviteľmi rôznych kresťanských denominácií, vrátane Generálneho biskupa ECAV a pravoslávneho metropolitu Rastislava. Toto stretnutie pripomenulo dva najvýznamnejśie a najbolestivejšie rozkoly v Cirkvi. Veľkú schizmu a Reformáciu. Prejav Generálneho biskupa aj príhovor Svätého Otca ukázali, že tu už niet miesta pre nevraživosť a spory, ale ekuména skutočne funguje a všetky vierovyznania sa môžu vzájomne obohacovať a dopĺňať.
Na druhý deň smerovali jeho kroky za židovskou náboźenskou obcou, ktorá stála pri zrode kresťanstva a bez ktorej pôvodného učenia by sme si našu vieru nevedeli predstaviť. Tu si tieź mohol nielen vypočuť, ale aj na vlastné oči vidieť, aký obrovský prínos malo židovstvo pre slovenskú kultúru a že tragédie minulosti síce nie sú zabudnuté, ale sú prekonané.
